Žena prítomnosti je o prebúdzaní hlboko spiacej divokej ženy, tej ženy, ktorá sa zatiaľ realizuje nevedomo, „poza náš chrbát“ a takto sa zákerne premieta do našich dennodenných rolí milenky, priateľky, matky, bádateľky, učiteľky, … a strpčuje mám život. Veľakrát nevieme, čo s ňou. Vyhnať sa nedá, vždy si nájde cestu na povrch a to v tej najnevhodnejšej chvíli. Bojíme sa jej. Striktne ju vykazujeme do kúta a ona nám vyplazne jazyk a zmizne. Nepoznáme ju, len vieme, že je… nevhodná.
Na hodinách Ženy prítomnosti za pomoci rôznych metód rozvíjame svoju schopnosť citu a vnemu pre rozumu skryté skutočnosti, aby sme zase uvideli neviditeľné, počuli nepočuteľné, voňali nevoňateľné, chutnali nechutnateľné, uchopili nehmatateľné. Jednoducho povedané – opäť nadviazali kontakt so svojou intimitou, v ktorej sa placho skrýva náš potenciál pre rozvoj prirodzených daností ženy „nevhodnej“. Keďže je možné nahliadnuť za oponu svojej dennodennosti, a ak treba, tak aj vstúpiť na toto javisko za oponou a stretnúť sa sám so sebou, tak naň chodíme tak často ako sa dá. Čarovné na tom je, že za touto oponou sa dá urobiť reálna zmena, pretože toto javisko za oponou má priamy kontakt s našou intímnou identitou. A v kontakte s ňou môžeme pretvárať svoje postoje a prehodnocovať svoje hodnoty, čím umožníme prejasniť a zútulniť domov našej duše. Postupne môžeme rozpoznávať a aj uvidieť, že táto „nevhodná“ je chýbajúcou časťou mňa, ktorú ak prijmeme späť, začne sa nám meniť život. Naberie na hĺbke, výške vo všetkých smeroch a umožní nám sebanapĺňajúci rozlet.
Viac už k tomu niet čo dodať, iba to, že žijeme v celistvosti cez tanec v prítomnom okamžiku a takto sa nám tká náš osobný príbeh.